Tučko na dovolenke v Grécku

Autor: Radoslav Žilinský | 25.7.2020 o 8:41 | Karma článku: 2,61 | Prečítané:  187x

Na strednej to bol už rozkvet skúseností všetkými smermi. Neskutočne si vážim aké kvantum slobody som dostal od rodičov.

Fotka jednoznačne potvrdzuje, že protiklady sa priťahujú. Spomienka z dovolenky z Grécka, môj prvý kontakt s niečím zakázaným. Chlapci ma zavolali preč od rodičov, nevedel som prečo. Na balkóne vysvitlo, že si idú tajne zapáliť cigaretu. Bol som zmätený ako na to reagovať, tak som utiekol a cestou sa ešte aj rozplakal. Pamätám si, že ma to hrozne sklamalo. Veď predsa to sa nemá! Krásna detská naivita.
V puberte som veľa bojoval so svojím telom, vždy som bol taký tučko. Deti ma mali síce radi, ale ja som nechápal, prečo mám navyše toľko tuku. Až hodne neskôr mi došlo, čo všetko som doma zajedal. Veď keď ťa tlačí žalúdok, tak potom necitiš až tak pocity úzkosti. Najvyššie číslo čo som na váhe dosiahol bolo 103kg. Teraz mi dochádza, že to bol skvelý šartér k aboslútnemu záujmu o seba a o stravovanie. Aj tomu vďačím za to, že dnes si varím kaše zo slzovky, šaldového zrna, 8 hodinového ghíčka a podobnými serepetičkami. Áno stále si dám sem tam aj magnum z benzínky, ale telo si pýta už iné.
Na strednej to bol už rozkvet skúseností všetkými smermi. Neskutočne si vážim aké kvantum slobody som dostal od rodičov. Keď na to pozerám z pohľadu dnešného ja, tak to bolo presne to, čo som najviac potreboval. Miloval som svojich kamarátov, za ktorými som chodil na bicykli do Modry každý víkend. Tam a niekde po strednej takisto už vrcholila a manifestovala sa aj moja vnútorná trauma. Jej vrchol si pamätám v dvoch momentoch.
Prvý bol, keď som sa ráno zobudil po noci s kamarátmi kde veľa pilo. Pozerám na svoje auto zo zadnej izby nášho domu a vedel som, že je zle. Celé bolo oškŕkané kolom dokola rôznymi farbami. Kamoši ma nechali opitého šóférovať asi kilometer k nášmu domu. Z tej jazdy si na nič nespomínam.
Druhý bol keď sme boli na splave v Slovinsku. Ten deň sme úspešne splavili na rafte Soču. (rozumej, vyrýpali sme sa na obrovskom kameni a snažili si zachrániť životy v rozbúrenej rieke). Večer to samozrejme treba poriadne zapiť. Ráno som si uvedomil, že som vnútorne tak vyslabnutý, že som nevedel zdvihnúť ani pohár s pivom.
Som rád, že od vtedy sa po krôčikoch začal pretáčať môj život tým správnym smerom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koronavírus nabral na Slovensku druhý dych

Za nárastom sú prípady dovezené zo zahraničia.

Stĺpček Jakuba Fila

Sme pripravení na scenár, že Kočnera oslobodia?

Trestný proces na konci dňa chráni obžalovaných.


Už ste čítali?